Punk.cz - o punku u nás i ve světě

Teď ujíždím na The Specials

Hmmm...Dobří jsou Ska-p, Gentlemen's club, Polemic a nejvíc se mí líběj Podwórkowi chuligani...

ja mam par pisnicek SKA co se mi libej ale janek nic moc a treba Tleskac?Se ma nelibej texty...

dneska jsem viděla peshatu v televizi :D a zjistila jsem, že poslední jejich koncert, na kterym jsem byla, byla jejich premiéra s novým zpěvákem, já si ničeho nevšimla

winďas: no jasnééé

vyborny jsou peshata,fakt super skapunk,teda oni tomu rikaj zoopunk.

SEXYPOGO?

pogo je totiž nejlepšíí

ale pogo je lepšííí

ska je stejne v klidu jako punk a skvele se na nej pari!

ska je v poho dá se poslouchat ale punk je prostě punk

no tak jako ze SKA je v poho je to totiz melodicky da se na to zaparit...fakt parada a co sem byla na tleskačich tak jako paradni...

asi nemáš moc přehled v kapelách které kombinují ska

winďas:

yebem na nich...... ja mám rád SkA- P mám ich nový album, Polemic- mám šetky albumy, Marleyho mám a Wailers takisto q- metrický cent...... a ešte milujem Bandasku a No Respect..... a čiernobiely svet ska študujem vyznávam a .... a proste si prečítaj Ďugiho velkú encyklopédiu alternatívnych smerov - - vyšla aj v češtine.....

to Ďugi:

Co je se zpěvákem z BAD COMPANY?
Máš taky výběr B.Marleye (Collection?:)
Líbí se ti více ALL skapone´s nebo Skampararas?
Těšíš se na nové album SKA-P?
Znáš STRACONY?
Co si myslíš o FISTBOI!S?

winďas:
www.ska.szm.sk
www.ska.sk

aj keď neni su moje úzko spolupracujem......

Založ si internetové stranky o ska!

prečítajte si radej Ďugiho veľkú encyklopédiu alternatívnych smerov.....

ska je dost chytlavej styl a když se jedna o skapunk tak je to prostě supr

Zrodenie.

časť prvá

SKA - takže kde, kedy a ako sa na tomto svete tento pojem z troch písmen vlastne zrodil a vyvíjal? To Vám napovie táto chronológia.
Jamajka – bola od svojho Colombovského objavenia v roku 1494 pernamentne kolóniou, najprv španielskou, neskôr, po jej ďalšom obsadení v roku 1655 britskou, až do augusta v roku 1962, keď sa stala nezávislou. Jej čierny obyvatelia, ktorých tam dnes žije až 95%, pochádzajúci z otrokov zo západnej Afriky, tam pri ich privlečení na neľudskú prácu na plantážach s cukrovou trstinou a kávovými bobulamy, chtiac či nechtiac priniesli aj kus svojej africkej kultúry - spev a tanec, ktoré im určite veľmi pomáhali v prežití, tak ako to bolo v celom otrokárskom svete Ameriky či Karibiku a neskôr, po zrušení otroctva pomáhali pri prekonávaní neznesiteľnej chudoby.
Samozrejme že ich hudobné prejavy ovplyvňovali aj európske vplyvy, tým že tam žili aj britský obyvatelia. Z tejto fúzie afrického rytmu a európskej piesne, vzniká akusticky hrané, či len spievané MENTO, s húpavým rytmom, ktoré je dnes brané ako jamajská ľudová hudba. V Mente sú používané európske hudobné nástroje – gitara, husle, flauta, ústna harmonika a africké – bongá, rumba gule a africké piáno-kalimba či banjo. Neskôr sa príchodom emigrantov z okolitých karibských ostrovov primiešali do Menta aj prvky kubánskej Rumbi, Mamba či Salsi, dominikánskeho Merangue, trinidadského Calypsa, amerického Southern Blues a kresťanských gospelov. Mento svoje vyvrcholenie zažilo v štyridsiatych až päťdesiatych rokoch minulého storočia. Po skončení druhej svetovej vojny sa do Menta začínajú dostávať prvky amerického Swingu, Jazzu, Be-bopu, Boogie či Burron rhythmu, hraného Big bandovými orchestrami. S tejto fúzie vzniká SCHUFFLE. Vznikajú aj prvé orchestre, väčšie “Society Bands“ hrajúce vo veľkých prepychových hoteloch a menšie “Road Bands“ hrajúce buď priamo na uliciach alebo v baroch či kluboch.
V druhej polovici päťdesiatych rokov preniklo z Ameriky na Jamajku černošské Rhythm and Blues a belošský Rock and Roll. Rozhlasovým vlnám šíriacim sa cez Mexický záliv nikto nebránil. Vďaka “tranzistorákom“, ktoré bežne zachytávali vysielače zo St.Louis či New Orleans, hrali čiernych spevákov ako Duke Ellington, Count Basie, Amos Milburn, Roscol Gordon, Johnny Ace či Little Richard a Fats Domino a ich nahrávky prinášali z Ameriky aj námorníci, sa stali hrdinami jamajskej mládeže. Mnohý z nich, ktorí si mysleli že môžu byť rovnako dobrý, začali kopírovať americké hity. Hoci sa snažili byť čo najoriginál

Moja encyklopédia o ska ..... malá ukážka :

winďas: plo tebe vit??

DRAHÉ

Ďugiho velká encyklopedie Alternetívnich směrú ....

moja nová kniha na www.dunaj.sk iba za 100,-sk

o ska som sa vyjadril už dávno a to vedia toho pamätníci, čiže winďas, mephala a ešte veľa ďalších...... keby som si mal vybrať, že založím kapelu tak určite ska ako punkovú....

ska se dá přežít!

ska je super

Ska se mi docela líbí,ale punk je lepší..

mi se víc líbí kapely které kombinují prvky ska do jiných směrů. Třeba STRACONY to je sada:) atd.

jediný skáčko který se mi líbí je tleskač, na to si zajdu protože prasopala znam. ale jiný ska nemam rád

antiaw:mno sem z otrokovic presnej no ja sem to pry zatahla uz na zacatku ae toz pak si pamatuju aspon hodinu sem dala jako 3 prdy a trosku uz sem nevedela vubets dobra uroda a ty si z kama?

Ďugi: Nebo když ttě to baví tak zkus sepsat Ďugiho Velkou Encyklopedii Alternativních Směrů

Ďugi: law znamená zákon a anti, to je snad jasný...voe když sem v 15 vymýšlel nick tak mě nic jinčího nenapadlo a tak se mi to zažilo že se mi to nechce měnit...no normálně mi říkaj kapr...prej tak z profilu vypadám...

antilaw: co je to AnTiLaW ?

Ďugi: Neni jednodušší dát odkaz na encyklopedii? Nebo si cvičíš rychlopis?

toto je stručná história SkA a šetkého okolo...

História Ska na Slovensku.

časť štvrtá

Tak ako to vlastne bolo a je zo Ska a Reggae v našich končinách? Možno si teraz niekto pomyslí že tieto dva príbuzné štýly sú len módnym hudobným výstrelkom tohto obdobia, keď celá plejáda našich súčastných “komerčných“ skupín (i keď nie nekvalitne) kde-tu hrá Ska (akože leto a tak - už sa to tak robilo pred dvadsiatimi rokmi v Británii). Vážnejšie sa dajú brať len punkové kapely, ktoré tiež občas zahrajú Ska. Možno, že si to niekto spojí zo v súčastnosti známou Ska skupinou Polemic, lebo asi inú nepozná a niekto sa nad tým ani nepozastaví, len tak si z rádia vypočuje nejaké pesničky, ktoré majú húpavú melódiu. Ale možno viacerí z vás čo tento príspevok čítajú, vedia o čom to všetkom je. Určite to nie je len súčastná módnosť, a ak ste s tých Polemicových, vedzte že Polemic tu vôbec nebol prvý a nie je ani jediný aj keď Polemicu všetka česť. Teda dík za tú všetku námahu v skutočnom presadení a propagovaní týchto štýlov u nás, ale aj v Čechách a ostatných okolitých krajinách. Lenže v skutočnosti prvá vlna tu bola už pred dvadsiatimi rokmi!
Nástup nových hudobných štýlov Punk a New Wawe v polke a koncom sedemdesiatych rokov Amerike a Británii, priniesol aj nečakaný záujem týchto skupín a ich fanúšikov aj o vtedy už do úzadia zatlačeného v Británii už predtým známeho, (veľa jamajských hudobníkov tvorilo, žilo a ešte žije práve tam) dvadsať rokov starého jamajského Ska a o desať rokov mladšieho módneho Reggae (na vrchole bol práve Bob Marley) a všetkých ich odnoží. V tedy vznikli aj čisto Ska revivalové skupiny a veľký návrat zažili aj niektorý pôvodný jamajský speváci či skupiny. Postupne sa ako tzv. druhá vlna Ska alebo British Ska - 2 tone, preniesola na celú západnú Európu a bola známa po celom svete. Samozrejme sa rôznymi ťažkými cestičkami (kôli komunistickému zriadeniu = všetko západné je skazené) dostal aj k nám, vtedy ešte Československa. Bolo to hlavne počúvaním rakúskeho rádia Ö3, rádia Luxemburg, aj pozeraním programu pre mladých “Okay“ na rakúskej stanici ORF 1, blízkosť západných hraníc bola výhoda pre Bratislavu, ktorá sa stala hudobnou baštou (aj pre iné hudobné žánre). Nahrávky, vinilové platne a časopisi ako “Bravo“, alebo “Popcorn“ (zdroj inšpirácie v obliekaní, info o skupinách..., no nebolo ich až tak veľa) či iné sa tu dali zohnať na neoficiálnej hudobnej bur

“Skutočný Skin nie je rasista, bez jamajskej kultúry by Skinheads neexistovali! Bola to jamajská kultúra zmiešaná s britskou kultúrou pracujúcej triedy, ktorá spravila Skinheads tým čím sú.“

Expanzia.

časť tretia

Po útlme Ska v Británii v polovici osemdesiatych rokov nastáva začiatkom expanzia do celého sveta, nastáva tzv. “Thirld Wave of Ska“ - tretia vlna Ska, ktorá trvá až do dnes. V Británii sa začali organizovať veľké Ska festivaly, neskôr aj v Nemecku, vznikajú nové skupiny hrajúce ešte rýchlejšie 2Tone, prvé z nich sú v Amerike The Toasters, v Nemecku The Busters, vo Švédsku Liberator, v Dánsku Napoleon Solo, v Holandsku Mr.Review a Mark Foggo´s Skasters, v Taliansku Arpiony, vo Francúzku Les Frelons, v Austrálii Late Notes atď. Obnovujú sa rozpadnutý Bad Manners, The Selecter, Madness, The Beat (hrajú občasne ako The New Beat), The Specials (hrali len dočasne), ktorí sa aj kombinujú - The Special Beat, Beat International, a reinkarnujú sa aj niektorí už skoro zabudnutý jamajčania - Laurel“Godfather of Ska“Aitken (+ 2005), ktorý veľa nahrával z novými skupinami, Prince Buster, Skatalites, Derrick Morgan či Desmond Dekker (+ 2006), a už zosnulí brit Judge Dread atď. Vznikajú aj nové odnože – v Amerike Ska-Punk alebo Ska-Core tzv. Boston Style ktoré hrajú napr.The Mighty Mighty Bosstones, hrá sa aj Skinhead Reggae, Ska – Jazz (Skazz), Ska - Rockabilly (Skabilly), je citeľný aj návrat ku koreňom - Trade Ska orchestre, primiešava sa Latino rytmus či miestne folklóry, skupiny sa rátajú na stovky a hrajú skoro vo všetkých krajinách a na všetkých kontinentoch. Na koncertoch vidieť ľudí všetkých farieb pleti či štýlov.
Skanking: skankovanie, alebo ako to povedať po slovensky sa nazýva štýl tancovania, ktorý dlho ide po boku so ska hudbou od 60-tych rokov. Medzi ska fanúšikmi ostal stále populárny už od začiatku a toto tancovanie je veľmi ľahké. V podstate nohy ako keby utekali (ohýbanie v kolenách), ale ostávame na mieste. Ruky sú pokrčené v lakťoch a so zopnutými päsťami udierame smerom von (ale nie toho človeka čo je pred tebou !) striedavo s nohami (ľavá ruka, práva noha a pod.).
SKA JE TU PRE VŠETKÝCH !!!!


Chronológia Rude Boys a Skinheads:


RUDE BOYS - Jamajka a Británia 1960 – 1970, oblečenie a správanie sa - a la Gangsters
MODS - Taliansko, Británia cca. 1960, značkové oblečenia, skútre Lambretta a Vespa, počúvajú Ska a rôzne iné štýly
SKINHEADS - Británia 1967 - 1971, počúvali Ska, Rocksteady, Skinhead Reggae, Soul...( Spirit of 1969 )
SUEDEHEADS - 1971 - 1973, o niečo dlhšie vlasy, elegantné oblečenie
SMOOTHIES - 1971 - 1974, dlhé vlasy, vyššie pod

Začali sa rodiť skupiny, ktoré tiež mixovali štýly, ale opačne nie Punk s Reggae ale Reggae s Punkom. Vtedy sa hovorilo o HEAVY REGGAE . V Coventry to boli v roku 1977 The Coventry Automatics, premenovaný na The Coventry Specials, potom na The Special A.K.A., neskôr, po odchode do Londýna a príchodom už štyridsaťpäť ročného Emanuela Rica Rodrigueza na The Specials, hrali v nej biely aj čierny. Skupina primixovala aj Ska, ktoré bolo rýchlejšie, tak ako výbušný Punk. Začali vystupovať pod heslom “Rude Boys Return“ (drzí chlapci sa vrátili) a ich koncerty boli nabité energiou, ich hymnou sa stala prevzatá pieseň “A message to you Rudy“. V roku 1979 vyšiel ich prvý singel “Gangsers“(inšpirovaný z piesňou “Al Capone“), druhú stranu tvorila inštrumentálka “The Selecter“, ktorú nahrali v štúdiu pozbieraný hudobníci a skupina The Selecter vznikla až dodatočne ešte toho roku v Coventry, niektorí jej nový členovia pochádzali z Heavy Reggae kapeli Hard Top 22. V Londíne v roku 1977 vzniká North London Invaders, neskôr Madness (začali na nich chodiť aj Nazy-Skins, ale oni sa od nich dištancovali) zo všetkých najúspešnejší a v roku 1975 Bad Manners. V roku 1978 v Birmhimgame The Beat z jamajkým saxafónistom Lionel Augustus “Saxa“ Martinom, ktorý mal už v tedy päťdesiat rokov a spolu s Rico Rodriguezom zažili zrod Ska. Objavujú sa aj iný Jamajčania z novým zvukom 2Tone, napr. Desmond Dekker nahrá platňu “Black & Dekker“(1980) a Toots & The Maytals nahrajú “Just Like That “(1980) a pod. Niektoré skupiny hrajú aj v tradičnom štýle Reggae s popovými prvkami ako napr. od roku 1979 - UB 40 z Birminghamu, svoju činnosť obnovuje od roku 1983 aj legendárny Skatalites.
Skupiny začali preberať aj všetky prvky z Jamajky, obliekali sa ako Rude Boys a Skinheads. Preberali do repertoárov staré hity a písali nové, starými inšpirované. Jerry Dammers, líder a klávesák The Specials a bubeník John Bradbury, ktorí spolu chodili na dizajnérsku školu, navrhli tzv. plagátový štýl - “Black a White“, symbolizovala ho šachovnica a logo – postavičky Walt Jabsco a Beat Girl, k výzoru ich vraj inšpirovali fotky mladého Petera Tosha a tancujúcej jamajčanky. Dammers založil nezávislú značku 2Tone, ktorá podporovala nové skupiny a tá dala meno aj novému hudobnému štýlu a celému hnutiu, ktoré aktívne bojuje proti rasizmu. Všetky prvé nahrávky vychádzali pod touto značkou zabalené v čiernobielych obaloch, hudba bola pre čiernych aj bielych, presne tak ako v koncom šesťdesiatych rokov. Tomuto štýlu sa hovorilo aj British Ska, ktoré sa stalo známe aj v Európe, Amerike, dokonca aj v ďalekom Japonsku. A vtedy sa znovu zjavujú Rude Boys a Skinheads

Vzkriesenie.

časť druhá

Irónia osudu - bolo to práve Marleyho Reggae, s ktorým prerazil v roku 1977 a otvoril ho svetu, čo prinavrátilo aj jeho predchodcov v Británii naspäť. V polovici sedemdesiatych rokov sa rocková scéna tvárila veľmi vážne, v Británii bol hlavným trendom Progress Rock a Art Rock. Tie boli však príliš komplikované, vyžadovali výborné hráčske schopnosti a zrelosť. Už nešlo nacvičiť len tri akordy a ísť na pódium. Hralo sa na štadiónoch, vydávali sa koncepčné albumy, využívali sa symfonické orchestre (fúzia vážnej hudby a rocku) a každá pieseň musela trvať aspoň 20 minút.
Rock´n´Roll bol na začiatku životným štýlom, teraz sa začal meniť na zábavný priemysel, na ktorom profitovali megaskupiny, producenti, FM rádiá a pod. Okrem pompéznych Show určených pre snobských študentov, bolo populárne, ale prázdne Disco a komerčný Rock typu Eagles, Foreign Journey, Boston, alebo Toto, ináč tu nebolo nič. Dinosaurie skupiny akurát vybrali vstupné a nezanechali po sebe nič, len bohatli. Ľudia nepočuli skupinu, ktorá by ich vzrušovala a nudili sa. Hudba potrebovala novú injekciu. Rock´n´Roll bol vždy o obyčajných veciach, boli v ňom síce drogy a alkohol, ale bol aj o sexe a láske. V Amerike vznikali ako protipól garážové skupiny – GARAGE ROCK, napr. Modern Lovers – v roku 1973 boli snáď jediný, ktorí nenosili dlhé vlasy. Patrili ku generácii ktorá nikam nepatrí. Chceli nahradiť generáciu Hippies, ktorá už bola smiešna svojim kvetinovým bojom, nosením dlhých vlasov a kostýmov. A bol to aj smäd po realite. Zjednodušil sa zvuk gitár ktoré nehrali viac ako tri akordy a piesne netrvali viac ako tri minúty, tak ako to bolo predtým v Pope, hralo sa rýchlo, veľa sa experimentovalo. V Británii sa hral aj podobný PUB ROCK (krčmový rock), spočiatku sa s ním preslávil aj Ian Dury, jeho skladba “Sex and Drugs and Rock´n´Roll“ sa stala hymnou svojej doby. Z garážového zvuku vzniká PUNK ROCK, ktorý nemá žiadne pravidlá. Na začiatku to boli Američania The Ramones, The Dead Boys, Patti Smith, Blondie, Talking Heads. Rádiá hrali len “dobrú hudbu“, Punk považovali len za “neprofesionálny rámus“. V roku 1975 sa zdalo že Punk stane len primárnou záležitosťou pár ľudí v New Yorku. Celá Amerika asi nebola to pravé miesto pre Punk. V tedy Punk zasiahol Britániu - zaútočili Sex Pistols. Rozvinula sa ohromujúca subkultúra s novým štýlom obliekania a hudby, rúcajúca všetky pravidlá. Boli to pokračovatelia Davida Bowieho a Roxy music, ktorí boli predtým hviezdami potomkov Skinheads – Smoothies / Suedeheads. Punk však bol tvrdš

Z Hard Mods vznikli okolo roku 1969 “SKINHEADS“ , ktorí prišli po tisícoch, pomenovaný po výraznom skrátení vlasov podľa vzoru Rude Boys, účes zvaný “Continental“, alebo “Skiffle cut“ a obúvaní topánok “Dr.Martens“ a “Brogues“, s prvkami Mods obliekania – košele “Ben Shermen“, polokošele “Fred Perry“, nohavice s nažehlenými pukmi “Levi´s - Sta-prest“, “Dockers“ kabáty, hrubé vetrovky “Donkey Jacket“ a pod. , bola to hlavne mládež z pracujúcej triedy. Drsný štýl Rude Boys sa prejaví aj na správaní Skinheads, ktorí vítajú konflikty a často aj fyzickú agresiu (mlátenie sa s Hippies a pakistancami) a sú aj veľký futbalový fanúškovia.
V roku 1969 sa rozpadá Skatalites, kvôli sólovým ambíciám jej členov a smrti Dona Drummonda, tvorčej osobnosti, ktorí hrali skoro vo všetkých dovtedajších veľkých hitoch zo štúdií na Jamajke.
Hneď po Rocksteady sa začína formovať ďalší výrazný štýl REGGAE (dnes zvané aj Early Reggae), na začiatku tiež zvaný REGGAY (z piesne Fredericka “Toots“ Hiberta & The Maytals - “Do the Reggay!“). Prevzali a formovali ho väčšinou všetci jamajský hudobníci. V Británii sa zamerali hlavne na čiernych Rude Boys a bielych Skinheads, ktorí boli pokrvne spriaznený a vznikli odnože SKINHEAD REGGAE alebo KINKY REGGAE (z neslušnými textami o sexe, zábave a alkohole), s ktorými sa preslávili hlavne Prince Buster, Desmond Dekker, The Pyramids (neskôr Symarip), GG all Stars, Hot Rod all Stars, The Maytones, The Pioneers, The Paragons, ale aj Brit Judge Dread (rekordér hitov vyhodených z hitparády), vtedy vznikli aj nesmrteľné hymny „Skinhead Moonstomp“ či “Skinhead Revolt“.
V roku 1971 už známi Bob Marley & The Wailers preberajú na Jamajke Rastafariánske náboženstvo, mení sa aj rytmika Reggae nazvaného ROOTS RASTA REGGAE a jeho odnože DUB-u (mixovanie a toastovanie pôvodných nahrávok z echami a spätnými väzbami) - spomalili sa bicie, zmenil sa štýl spevu a vokálov, zvýraznila sa basgitara, prebrali sa aj soulové prvky, dôležité boli rebelské až militantné texty (Peter Tosh). Postupne ho preberajú aj ďalší jamajský hudobníci a v Británii aj čierny jamajský fanúšikovia, mení sa i vzhľad ich oblečenia a výzoru (časté sú africké kroje, nosia sa dlhé vlasy s copmi “Dread look“). Ich mystické, náboženské, obrodenecké, sociálne a rebelské myšlienky už ale neoslovujú Skinheads. Reggae sa vyvíja, Skins si nemôžu nájsť identitu zo sociálnym a náboženským zázemím Rastov, ktorí sa obracajú k Afrike. Skíni opúš

V horúcom lete v roku 1966 Ska kvôli odchádzajúcej optimistickej atmosfére však výrazne spomalilo tempo, keď Jamajka bola síce nezávislá, ale stále chudobná. Vzniká nový žáner ROCKSTEADY, ktoré bolo aj rozhraním prechodu od Ska k REGGAE , piesne viac prevzali prvky Gospelu, pribudlo elegancie, balady hovorili o láske a živote Rude Boys. Piesne hovoria o novovzniknutej situácii a fenoméne Rude Boys - niektorí ich podporujú, niektorí ich odsudzujú a iný len vysvetľujú.
Dôležitý v žánri Rocksteady sa stáva hudobný mág Lee “Scratch“ Perry & Upsetters (neskôr spolupracoval s Bobom Marleyom a inými a je činný dodnes), ktorý si v Reggae ére podpálil vlastné štúdio “Black Arch“ na protest proti korupcii vo vydavateľstvách. V tomto období sa hudobníci podporovaný producentmi a vydavateľstvami pokúšajú preraziť v Amerike (ktorá vtedy jamajskú hudbu moc neprijala), ale hlavne v Británii, kde sa Ska hudbe hovorilo aj BLUE BEAT, aj vďaka vydavateľstvu Island Records Chrisa Blackwella, ktorý presadzoval a vydával jamajské Ska, Rocksteady a Reggae od ich úplného začiatku. Niektorí jamajčania sa v Británii dočasne alebo natrvalo usadili a boli aj úspešný, vniesli do Ska aj prvky britského Popu a amerického Soulu. Za prvý výrazný úspech možno považovať pieseň z roku 1964 “ My Boy Lollipop “ od speváčky Milli Smalla, ktorá zakotvila na vrchole britskej hitparády. Veľký úspech zaznamenal aj Desmond Dekker, ktorý bol pred Bobom Marleyom najvýraznejším jamajským interpretom v Británii. Jeho veľký hit “Israelites“ tiež dobil prvé miesto v hitparáde.
Po vzore týchto hudobníkov sa pokúšali aj niektorý Briti hrať tieto žánre ako napr. Georgio Fame & Blue Flames, ale s menším úspechom. V Británii však bolo veľa poslucháčov, ktorí si Ska a Rocksteady osvojili. Boli to hlavne MODS, subkultúra mladých, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne v čase “La Dolce Vita“ v Taliansku (podľa filmov “Holiday in Roma“ s Gregori Peckom a Audrey Hepburn, a La Dolce Vita od Federica Feliniho) a v Británii, kde bola najvýraznejšia a zachovala sa až dodnes. V časoch po vojne sa vzmáhal britský priemysel a mládež strednej triedy nemala núdzu o prácu, mohli si dovoliť obliekať sa do amerických a talianskych značkových oblekov, košiel “Ben Shermen“, nosili úzke čierne kravaty a pod. (podoba s Rude Boys). Mods sa vyznačujú aj používaním skútrov “Lambretta“ a “Vespa“ , počúvaním rôznych hudobných žánrov ako Big Beat, Pop, či Soul a zameriavajúcich sa na zábavu a užívajú si vlastný alternatívny život. Sú však aj symbolom odporu a nechu

Na uliciach, koncertoch, či v Dancehalloch sa začali schádzať bandy mladých, väčšinou nezamestnaných chuligánov, bitkárov či pouličných drobných zlodejov z chudobných giet KingstonTown-u, ktorých volali RUDE BOYS (drsný chlapci) alebo SCOFFLAWS a na Dancehalloch ich volali aj DANCEHALL CRASHERS, kvôli výtržnostiam ktoré tu vyvolávali (posielali ich tam konkurenčné Sound-systémi). Inšpirovaní americkými filmami sa chovali presne ako Desperádi z divokého západu alebo Mafiáni z čias prohibíci , obliekali sa podľa vzorov amerických filmových gangstrov - čierne obleky, biele košele a Pork Pie Hats (klobúky), mnohý boli ozbrojený a na základe tohto vznikali aj piesne ako “Al Capone“, “Jassie James“, “Return of Django“ či “Guns Fever“, “Seven Guns Return“, alebo piesne priamo o nich: “Rude Boy Train“, “A message to you Rudy“, “Rudie got Soul“, “Rudie Bam Bam“, “Rudi Wedding“, “007 A Shanty Town“, “Judge Dread - 400 year“, “Gunman Coming to Town“ a pod...
Keď v roku 1962 získala Jamajka nezávislosť od Veľkej Británie, odzrkadlilo sa to aj veľkou radosťou v textoch Ska piesní: napr. Lord Creator - “Independent Jamaica“, no texty odrážali aj iné aspekty života, ako neznesiteľná chudoba, kriminalita, láska, aj kresťanské témy. Dokonca v roku 1964 bolo Ska predstavované v New Yorku svetu ako “National music of Jamaica“, oficiálna hudba Jamajky.

Emigrovaný kubánec Lorenzo “Laurel“ Aitken a jeho brat Bobby, Owen Gray, Wilfred “Jackie“ Edwards či Erick “Monty“ Morris, Derrick Morgan či Joe Higgs & Roy Wilson vsadili na pôvodné piesne Menta, Calypsa, Bunny and Skully či Boogie ale doprovodná kapela znela ako pravý divoký Rhythm´n´Bluesový band. Tieto, často cez deň nahrané nahrávky, sa už večer testujú na poslucháčoch v Dancehalloch či miestnych rádiových staniciach. Tejto fúzii sa čoskoro začalo hovoriť SKA (dnes aj Jamaican Ska, Traditional Ska alebo Old School Ska). Vznik pomenovania má viacero verzií. Jednou z nich je že v dajakom nahrávacom štúdiu poučoval producent gitaristu aby hral “Scar“ – zjazvene na gitaru. Iná verzia: “Make the guitar Ska! Ska! Ska!“ vraj povedal pri hraní na gitare Cluett Johnson & Blue Busters, ktorý zdravil ľudí na koncertoch: “Love Skaskavoovie!“ s čoho mohlo skrátene vzniknúť Ska. C.Johnson a Ernest Ranglin (dnes známi jazzman) vraj ako prvý použili tento rytmus. Ale napr. Derrick Morgan hovorí že akýsi producent povedal jeho saxafonistovi “Ska“ Campbellovi aby hral Ska. Ska vzniklo trúbením krátkych ostrých riffov na saxafónoch hraných na pozadí a vraj nikto nemôže povedať, kto to vlastne bol, kto Ska pomenoval (už sa to asi ani presne nedozvieme). Po tom sa už roztrhalo vrece zo všakovakými spevákmi, speváčkami, vokálnymi telesami a skupinami. Takto začínali aj dnes známi Skatalites s Donom Drummondom, Tommy McCookom, Rolandom Alphonsom a neskôr aj Ricom Rodriguezom (pôvodne hrali Jazz a volali sa Satellites, či Scatalities), Toot Hibert & The Maytals zo svojimi buble-gumovými popevkami, Jimmy Cliff (ktorý sa zúčastnil na Bratislavskej Lýre 1971!) ale aj najznámejšia postava jamajskej kultúry, ctižiadostivý Bobert Nesta Marley (objavený Doddom v getthe), a jeho Wailing Wailers (predtým The Teenegers, Wailin´ Rudeboys) s Petrom Winstonom Hubertom “Tosh“ McIntoshom a Neville O´Riley “Bunny Wailer“ Livingstonom a neskôr z Ritou Anderson Marley (z ich singla “Simmerdown“ sa predalo až 80 000 kusov!), Cecil Bustamente “Prince Buster“ Campbell, Desmond “Dekker“ Dacres & The Aces a ešte mnoho a mnoho iných.

V druhej polovici päťdesiatych rokov preniklo z Ameriky na Jamajku černošské Rhythm and Blues a belošský Rock and Roll. Rozhlasovým vlnám šíriacim sa cez Mexický záliv nikto nebránil. Vďaka “tranzistorákom“, ktoré bežne zachytávali vysielače zo St.Louis či New Orleans, hrali čiernych spevákov ako Duke Ellington, Count Basie, Amos Milburn, Roscol Gordon, Johnny Ace či Little Richard a Fats Domino a ich nahrávky prinášali z Ameriky aj námorníci, sa stali hrdinami jamajskej mládeže. Mnohý z nich, ktorí si mysleli že môžu byť rovnako dobrý, začali kopírovať americké hity. Hoci sa snažili byť čo najoriginálnejší, ani netušili že do svojich verzií vnášajú prvky miestnej kultúry. Koncom horúcej americkej éry Rhythm´n´ Blues, ktoré sa neskôr ďalej vyvíjalo na Soul (Motown style), sa začínajú miestny majitelia početných Sound-Systémov (dnešný DJs), ktorí brázdili na malých nákladiakoch celú krajinu (zaviedli aj spievano - hovorený štýl moderovania, tzv. TOASTING, korenený Patois - miestnym nárečím, ktorý je považovaný za jedného z predchodcov Rapu) báť o návštevnosť v Dancehalls (dnešné diskotéky) a začínajú sa zháňať práve po týchto domácich interpretoch, ktorí by dokázali hrať to čo si tanečníci žiadajú. Najlepší z nich, Clement Saymour“sir Coxson“ Dodd s “Coxsone Downbeat Sound-System-om“ (zberateľ R´n´B platní), neskôr zo známym štúdiom a vydavateľstvom “Studio One“ a hudobným obchodom “Muzic City“ a Arthur Duke“Trojan“Reid s “Langer-than-life Sound-System-om“ a hudobným obchodoma štúdiom “Treasure Isle Liquor“ (pôvodne policajt, predával alkohol), ktorí sa stávajú významnými vydavateľmi, ale aj veľkými rivalmi, aj iný významný vydavatelia napr. Roy Robinson, Charles Moo, Joe “Jo Gibbs“ Gibson ale aj čínsko-jamajský bussinesman Leslie Kong, začínajú okolo roku 1959 nahrávať a vydávať najlepším z nich (výhercovia talentových súťaží alebo vytipovaný hudobnými agentmi spoločností na vyhladávanie nových talentov ako napr. “Jamaican Broadcasting Corporation“ a pod.) prvé singlové nahrávky.

Zrodenie.

časť prvá

SKA - takže kde, kedy a ako sa na tomto svete tento pojem z troch písmen vlastne zrodil a vyvíjal? To Vám napovie táto chronológia.
Jamajka – bola od svojho Colombovského objavenia v roku 1494 pernamentne kolóniou, najprv španielskou, neskôr, po jej ďalšom obsadení v roku 1655 britskou, až do augusta v roku 1962, keď sa stala nezávislou. Jej čierny obyvatelia, ktorých tam dnes žije až 95%, pochádzajúci z otrokov zo západnej Afriky, tam pri ich privlečení na neľudskú prácu na plantážach s cukrovou trstinou a kávovými bobulamy, chtiac či nechtiac priniesli aj kus svojej africkej kultúry - spev a tanec, ktoré im určite veľmi pomáhali v prežití, tak ako to bolo v celom otrokárskom svete Ameriky či Karibiku a neskôr, po zrušení otroctva pomáhali pri prekonávaní neznesiteľnej chudoby.
Samozrejme že ich hudobné prejavy ovplyvňovali aj európske vplyvy, tým že tam žili aj britský obyvatelia. Z tejto fúzie afrického rytmu a európskej piesne, vzniká akusticky hrané, či len spievané MENTO, s húpavým rytmom, ktoré je dnes brané ako jamajská ľudová hudba. V Mente sú používané európske hudobné nástroje – gitara, husle, flauta, ústna harmonika a africké – bongá, rumba gule a africké piáno-kalimba či banjo. Neskôr sa príchodom emigrantov z okolitých karibských ostrovov primiešali do Menta aj prvky kubánskej Rumbi, Mamba či Salsi, dominikánskeho Merangue, trinidadského Calypsa, amerického Southern Blues a kresťanských gospelov. Mento svoje vyvrcholenie zažilo v štyridsiatych až päťdesiatych rokoch minulého storočia. Po skončení druhej svetovej vojny sa do Menta začínajú dostávať prvky amerického Swingu, Jazzu, Be-bopu, Boogie či Burron rhythmu, hraného Big bandovými orchestrami. S tejto fúzie vzniká SCHUFFLE. Vznikajú aj prvé orchestre, väčšie “Society Bands“ hrajúce vo veľkých prepychových hoteloch a menšie “Road Bands“ hrajúce buď priamo na uliciach alebo v baroch či kluboch.

speez: Si ze zlína? To jo, v poho...no já si zase prozměnu nepamatuju tleskače když tam byli...prej sem tam vypadal krutě. Může za to ta předkapela. Byla to taková nuda že sem udělal tu chybu a z chlastem to přehnal.Do toho ještě prda z lampy a už sem se vezl...pěkně sem to tam pogrcal...sorry fšem co do těch sraček šlápli.