Punk.cz - o punku u nás i ve světě

99% punkáčov, či už podľa vás tých "ozajstných", tých neozajstných, tých starších i mladších, tých komerčných aj nekomerčných aj tých pravých a nepravých si plným právom robí nárok na to, že už vyrástol z detských platní od Sex Pistols a nazýva sám seba ako slobodného, len preto, že si myslí, že už niečo pre niečo konkrétne urobil, a pritom však neurobil nič, a vôbec nemá poňatia o tom, čo je to sloboda.

Sloboda ako taká všeobecne, nehovorím o anarchizme, pretože tento stratil pre mňa význam už veľmi dávno a myslím si, že význam ani vôbec nemá. V poslednej dobe, posledných mesiacov, či rokov, sa veľmi zmenil postoj a názor punku, aspoň ja to tak pozorujem, keď už nieje každý iba punk tak ako to povedzme pred 25-timi rokmi, tak teda o čom to všetko je? V prvom rade je to všetko o otázkach a odpovediach, na často klamlivé a zlé slovné zvraty. V priebehu niekoľkých mesiacov a dní, čo som sa rozprával z predstaviteľmi rôznych scén tíkajúcich sa prevažne punku, sa mi stále vynára jedna a tá istá otázka. Má vôbec zmysel byť punkáčom v 21. storočí? Pretože mi to príde smiešvšetko tak prízemne ne, keď v takom "slobodnom" hnutí akým je punk, je toľko absurdných a neslobodných pravidiel, ako, keď chcem byť punk, tak musím počúvať dobrý (nekomerčný) punk, musím mať poriadne veľké číro, krivák s najlepšími odznačikmi a hlavne musím vypiť dosť veľa piva, alebo iný druh: musím mať vlastný názor a počúvať "nekomerčný punk". Bezpochyby.

Ale keď sa punk prezentuje, alebo ukazuje v svetle ako slobodné hnutie malo by to ako slobodné hnutie aj vyzerať. Na otázku, čo pre teba znamená punk? Mi väčšina viac aj menej zmýšľajúcich predstaviteľov tejto scény (nechcem tým nikoho uraziť), odpovedala jedinou a skrátenou alternatívnou odpoveďou. ,,Sloboda a zábava´´! K tomu sa však dostaneme neskôr. Najprv by som chcel upozorniť na punkáčov, ktorí v dnešnej dobe nadávajú na globálno tohto sveta. Veľmi veľa z nás, punkáčov, ale aj obyčajných ľudí, neznáša, nadáva a odsudzuje komerciu, no problémom je, že len málokto vie, čo tá komercia vlastne znamená. No tak v skratke. Komercia je najlepší biznis a klamstvo, najlepší ťah ako si nahrabať, čo najviac, je to skvelá zbraň 21. storočia. Ale čo dnes nieje komerčné? Všetko je komerčné, či si to niekto pripúšťa alebo nepripúšťa, niečo je menej a niečo viac, ale žiadna organizácia alebo kapela nerobí a nehrá zadarmo. Samozrejme je rozdiel robiť niečo úplne len čisto pre prachy, proste nahrám nejakú popovú pesničku s čo najdebilnejším textom a pustím to do všetkých hitparád a rádii, ako keď sa snažím robiť a prezentovať kvalitnú hudbu, no prezentujem sa na scéne a na ulici, nie v televízii alebo rádiach. Komerciu chápe každý možno trošku inak, ale fakt je človek dosť naivný keď si myslí, že keď bude počúvať undenground alebo punk-rock, ktorý je prinajmenšom oničom, bude nekomerčným.

Takáto sloboda však nespočíva v tom, zakrývať sa za niečo iné, ale oslobodiť sa od týchto vecí, od konzumných vecí dnešného sveta. A práve o tom by mal byť dnes punk, pretože dnes pod takýmto odpadom je punk podľa všetkého zbytočný. Niekedy sa spievalo proti armáde a komunizme, dnes sa spieva oničom, o tom ako sa pije v krčmách. Oproti ostatným rokom akosi upadlo tém pre punkové texty. No ale toto nieje podstatné, vráťme sa však k základnej otázke pre, ktorú toto vlastne píšem. Takže akáže je to tá sloboda v punku, keď punkáči hovoria to lepšie a robia to horšie? Mal som možnosť osobne na vlastné oči vidieť, ako sa skupinka punkerov, v krčme pri pive hádala a utápala v rozdielnych názoroch na festivaly. No niečo mali spoločné, každý nadával na komerčnosť a nekombinovanosť festivalov a nakoniec sa všetci stretli spoločne na Mighty Sound. Toto je len jeden z ďalších neslobodných rozhodnutí. Na Mighty idú všetci, aj tí, čo nadávali so mnou, tak tam idem aj ja. A nieje, vlastne zásadou punku nebolo niekedy neísť s davom? Všetko to mi pripadá tak, že punk je už akýmsi sebe vlastným davom, v rade, ktorého sú alkoholici, narkomani a ostatní, ktorí do tohto radu nepatria, napríklad rôzny predstavitelia rôznych iných životných štýlov, ktoré okrem prvkom hudby s punkom nemajú nič spoločné, emo, hippies, grunge atď. Už všetky príklady nasvedčujú úplne neslobode, a obmedzenostiam natoľko „slobodnému hnutiu“ ako je punk. Pomaly sa stáva dogmou, vlastnou dogmou o slobodnej vôli.

Veľmi pozorný bol niekdajší článok na punk.cz, ktorý písal Špína, volalo sa to, že A je tohle punkoví? V tom článku by sa dalo nájsť toľko obmedzení, že by bolo až smiešne hovoriť tu o slobode. Ale nejde o to. Ja si myslím, že punk nie je už teraz podľa mňa takým slobodným hnutím ako bolo niekedy. Slobodnou totiž nazývam vec, ktorá je a koná z čírej prirodzenosti svojej nevyhnutnosti a nútenou tú, ktorej jestvovanie a pôsobenie je presne a pevné určené niečim iným. Kto to pochopí správne, tak možno zistí, že sloboda, nespočíva v anarchizme, ale v slobodnom rozhodovaní. Nebrať názory od lídrov obľúbených kapiel a nerobiť to, čo 1000 ostatných ľudí je výnimočné, to je sloboda a to je punk. Dúfam, že som sa nikoho nedotkol, ani nikomu neublížil, ale fakt si myslím, že sloboda má byť v srdci, presne tak ako punk. Myslite si, čo chcete, nič týmto článkom nechcem meniť ani dokazovať, skrátka napísal som ho iba tak ako si myslím. A kto myslí tak vie a je :- )

autor: Ďugi